Pohladením vtáčích krídeľ nevzlietneš

Autor: Alena Kalavská | 21.8.2011 o 20:13 | (upravené 21.8.2011 o 20:24) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  142x

15.7.2011, dnes dokončená..po dlhej dobe nie miniatúra

 

 

Pomaly padá tma

Vidíš moje prázdne oči,

no nie som tu

Jemný úsmev na perách

ale sklopený pohľad

Ako vždy

A popri tom mi tiché výkriky

môjho druhého ja

trhajú hrdlo a pochovávajú

posledné bunky spoločnej racionality

Len krič, vrieskaj

lebo ja nemôžem

 

...

 

Tmavé nekonečno

sa mi vkráda pod vlhké mihalnice

Nie sú tu hviezdy

nie sú tu vône

nie je tu nič

Len zrýchlený dych

beh vystrašeného srdca

Slabý vzlyk do absencie zvukov

Kľačúca na zemi

zdvihnem unavenú hlavu

 

Vyplazený jazyk a

škodoradostný úsmev Osudu

rozdrvia moju vôľu

Podíde k tomu, čo zo mňa ostalo

Tesnejšie mi utiahne kazajku

pohladí ma po líci

a ešte viac rozmaže maskaru

 

Potom ma nechá samu

Bez dychu

Bez nádeje

Bez konca

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?