Moja vlčia spomienka - poviedka

Autor: Alena Kalavská | 20.3.2011 o 15:52 | (upravené 20.3.2011 o 16:13) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  123x

20.3.2011  Už dávnejšie som dostala "autorské práva" na spracovanie tohto cudzieho sna, ktorý bol vždy tak trochu môj, no až dnes dostal pocit z neho konečnú podobu.

 

Prvá vec, ktorá mi zaplnila myseľ po prebudení, bola vôňa. Tak veľmi silná, opantávajúca, tak veľmi príjemná. Mužská vôňa. Áno, určite to je mužská vôňa.

Druhé, čo som si uvedomila bolo, že svet sa kolíše. Pomaly, plynulo. Som na hojdačke? pomyslela som si stále napoly v driemotách. Potom mi to došlo.

Niekto ma niesol. Nejaký muž. Viečka som mala príliš ťažké na to, aby som ich otvorila, tak som ich ešte nechala zatvorené. No pod dlaňou som zacítila niečiu hruď. Holú. Pohla som bruškami prstov, len o kúsok, ako mi dovoľovala únava a zacítila som pod nimi pevný sval.

Čo sa stalo? skúsila som si spomenúť, ale nejako mi to nešlo. Bola som príliš vyčerpaná. Boleli ma svaly, pálili šľachy. Hojdavý pohyb pokračoval s každým krokom toho neznámeho muža. Držal ma však pevne. Pod chrbtom a kolenami ma držali jeho napnuté ruky, no nemala som pocit, že by som pre neho predstavovala akúkoľvek záťaž.

Pootočila som hlavu a nosom sa pritúlila k jeho holej koži, aby som znovu pocítila tú vôňu. Odniekiaľ ju poznám, vedela som, ale nevedela som si spomenúť odkiaľ. Nechcela som vnímať okolie, len tú jeho silu, no moje zmysly sa nedali odlákať nadlho a začala som si uvedomovať okolie napriek stále zatvoreným očiam.

Najprv som si myslela, že nás obklopuje ticho, no s každým krokom som začula šuchot lístia, alebo puknutie vetvičky. Vo výške spievali vtáci. Niektorí si pomaly cvrlikali, pípali, a zopár ich spievalo. Počula som jemný bzukot na hranici počuteľnosti. Dúfala som, že ma nič nezačne štípať, tak veľmi sa mi stále nechcelo pohnúť. No hmyz sa držal ďalej.

Sme v lese, uvedomila som si. Myseľ sa mi snažila povedať, čo tu robím a kto ma nesie a prečo, no ja som to nechcela vedieť. Urputne som sa držala len vône toho muža, ktorého som tak dobre poznala, hoci som si nevedela vybaviť, kto to je. Vedela som, že som v bezpečí. Áno, to bol ten hlavný pocit, ktorý som celú dobu mala a podprahovo ho vnímala. Nech už sa predtým stalo čokoľvek, teraz som v bezpečí.

Akoby mi muž vedel čítať myšlienky, pritisol si ma bližšie k sebe. Akoby ma už nikdy nechcel pustiť, no vedel, že to raz bude musieť urobiť.

Na tvári ma pošteklili vlasy. Zamračila som sa. Dúfala som, že len silou vôle sa posunú, aby som sa nemusela pohnúť, no potom mi došlo, že nielen vlasy ma šteklia. Niečo mi pomaly, lenivo stekalo z čela. Vtedy som si spomenula na ranu na hlave, ktorú mi spôsobil konár. Okamžite sa prihlásila o slovo bolesťou a krvácaním.

Lenže aký konár?

...oheň...

...plamene...

...krik...

Nie, prosím, nie, pomyslela som si. Nechcem to znova zažívať, prosím, nie. Pokrútila som hlavou, aby som vyhnala tie myšlienky z mysle, aby som striasla slzu, ktorá sa mi objavila na líci a aby som sa zavŕtala ešte hlbšie do JEHO objatia.

Pomaly ma niesol lesom. Vtáky spievali a on mlčal. Niesol ma nevedno kam. No bolo mi to jedno. Držal ma a ja som vedela, že sa mi už nič nemôže stať.

Hltala som jeho vôňu a on so mnou kráčal lesom...

...jeho silné objatie...

...praskot vetvičiek utíchal...

Otvorila som oči. Les zmizol. Žiadni vtáci nespievali. Ležala som vo svojej posteli, v chladných perinách. Rýchlo som sa otočila, za posledným závanom vône z môjho sna, načiahla som ruku....

No vedľa mňa nikto nebol. Bola som sama. Stislo mi celé vnútro, slzy sa drali na povrch, nedokázala som potlačiť to obrovské sklamanie...

...ten muž neexistuje...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?